Na niekoľko týždňov som sa pobalila do najväčšieho kufra a letisková váha ukázala rovných dvadsaťjeden kilogramov. Akákoľvek manipulácia mi spôsobovala problémy, ale vlastne až v Číne v Pekingu pri prechode najväčšou vlakovou stanicou, som si uvedomila jednu zaujímavú vec. Nikdy v živote sa mi v Bratislave nestalo, aby som si svoju batožinu nosila sama. Už pri východe z internátu som začula zdvorilostnú ponuku o pomoc. Nikdy sa mi nestalo, žeby som si kufor z autobusu musela vláčiť schodmi sama. Tu sa na mňa pozerali stovky sediacich Číňanov. Až v našom cieľovom meste v Xiani sa mi po vystúpení z vlaku ponúkla mužská pomoc. Moje nadšenie pominulo, keď si na konci schodišťa vypýtal 20 Yuanov. Zlatí slovenskí gentlemani...
Zlatí slovenskí gentlemani
Stačil mi menej ako týždeň, aby som priznala omyl týkajúci sa slovenských mužov a po prvých dňoch v Číne môžem s úprimnosťou povedať, slovenskí muži mi naozaj začínajú chýbať.