Na odbor, ktorý som vždy chcela študovať, som sa nedostala na prvýkrát. Po prijímačkách som skončila tesne pod čiarou, a aby som nekazila štatistiky vysielajúceho gymnázia v percente prijatých absolventov, nastúpila na pedagogickú fakultu na kombináciu predmetov, ktoré som mala najradšej. Škola ma bavila, ale v kútiku duše som bola stále nespokojná. To, že nie som na katedre, o ktorej som celý život hovorila, som brala ako osobné zlyhanie a jednoducho, musela som sa tam dostať už len kvôli mojej ješitnosti a vnútornej pohode. O rok som to teda skúsila zas. Tento krát pekne s prehľadom.
Poplatok za prekročenie dĺžky štúdia, alebo inak „školné" možno lepšie nazvať pomstou alebo pokutou zo strany štátu. Suma totiž na žiadnej škole nezodpovedá príspevku štátu na študenta, čiže fakulta sa na týchto ľuďoch stáva paradoxne stratová. O princípe spravodlivosti sa už vôbec nedá hovoriť.
Samotná fakulta ma poriadny bodrel v tom, kto má a kto nemá školné platiť. Niektorí výzvu obdržia, iní nie. Nikto sa pri tom nechce hrať na udavačov a oznamovať mená spolužiakov.
Nemusíte byť pri tom ani sociálny prípad, ani excelentný študent, olympijský reprezentant či mamička po pôrode, aby ste dodatočne zrazili čiastočne alebo úplne výšku školného. Stačí jedna pečiatka od lekára a imaginárna choroba, vďaka ktorej znížite poplatok, je na svete. Rovnako jednoducho sa môžete oficiálne stať sociálnym prípadom a zahrať na city, ako by ste pri platenom školstve nemali prístup k vzdelaniu. Stačí si prehlásiť trvalý pobyt o ulicu ďalej a vyhlásiť, že „rodičia sa už o mňa akože nestarajú." V tomto prípade však dostávate aj nárok na sociálne štipendium, čo činí približne 200€ mesačne.
Od začiatku som si bola vedomá, že budem musieť priplácať, ale 1 400 € sa mi zdá na filozofickú fakultu prehnaná suma. Som za spoplatnenie vysokoškolského štúdia, pretože iba v tom vidím šancu na zvýšenie jeho úrovne a nemám problém byť tým prelomovým ročníkom, aj napriek tomu, že to možno nepocítim. Študenti by si aspoň dvakrát premysleli či má byť ich odbor výlučne len liaheň titulov, alebo aj vedomostí. Zdá sa mi prehnané platiť 1 400 €, keď to nebolo tak dávno, ako sme sa celý ročník skladali po 30 centov na kancelársky papier, aby sme mali na čo písať test. Zdá sa mi veľa platiť 1 400 €, keď ani jeden externý študijný odbor na Slovensku (okrem súkromných škôl) sa ani nepribližuje tejto sume a na Univerzite Komenského v dennej forme platia viac už len medici. Hnevá ma, že existuje x spôsobov, akými sa dá vybabrať so systémom a kto vybabrať nechce, prispeje do rozpočtu smiešnou almužnou.
