Tímea Gurová
Keď sa nedá, tak sa nedá
Milujem, keď sa niečo nedá. Aj napriek pocitu, že žiadam úplne banálnu vec, už len z princípu a na základe systému počujem to naše typické nedá sa! Nemôžeme!
priateľská- ambiciózna- vtipná- sarkastická- liberálna- zvedavá- úprimná- slobodná- nezručná- komunikatíva- energická- optimistická- záhadná- škorpiónska- sebavedomá- aktívna- nedôverčivá- tolerantná- usmievavá- slušná- nedočkavá- empatická- a majúca vždy pravdu...:) Zoznam autorových rubrík: na zamyslenie, Vzťahy, jemne politické, zase som sa zamiešala, my life:), Súkromné, Nezaradené
Milujem, keď sa niečo nedá. Aj napriek pocitu, že žiadam úplne banálnu vec, už len z princípu a na základe systému počujem to naše typické nedá sa! Nemôžeme!
Pred pár týždňami som od mojej drahej Alma mater obdŕžala novoročný vinš aj s výzvou na zaplatenie školného za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia. Symbolických 1 400 €.
Novú menu máme v obehu už dva týždne a je mi skutočne trápne to priznať, ale žiadny dôchodca na to nenadáva toľko ako ja. Pri každom platení počujem v duchu zvolanie: „Korunka, kde si?“
Stále prší. Počasie je vyše týždňa strašné, v rádiu som začula informáciu, že je to najchladnejší september za posledných šesťdesiat rokov. No musela som ísť do mesta...Došla som na zastávku. Prvý prístrešok bol úplne zaplnený a ľudia stáli aj na daždi. Idem k druhému. Tiež bol plný a ľudia natlačení ako sardinky a opäť mrznúci študenti pred ním. Pozriem smerom k tretiemu a tam na moje počudovanie len dvaja muži. Rómovia. Náhoda?
V duchu hesla „veď dievča predsa nikto nezbije“ som sa opäť vrhla bojovať za spravodlivosť a dodržiavanie poriadku a je iba otázkou času, kedy sa mi to vypomstí.
Našťastie, ešte nemám deti a nepatrí sa mi ozývať do výchovy, keď som sama nemala možnosť ukázať sa, ale niektoré metódy sa mi naozaj nepozdávajú.
Život ho nudí, ľudia ho ničia. Sebavedomie na bode mrazu, ale keď si sadne za počítač, dostane sa do ríše fantázie. V krajine zázrakov je iba na ňom, čím bude, v čom všetkom sa vyzná, ale takmer vždy vystupuje ako nesmierne dôležitá osoba, ako NIEKTO. Ovláda umenie skryť sa za prezývku. Presne tak, je to veľký šéf, prosím, klaňajme sa. A aj preto internetové diskusie vyzerajú tak, ako vyzerajú.
A môžem o tom vyrozprávať najdôveryhodnejšie, keďže som tiež skoro schytala...;)
Vo svojej obľúbenej kaviarni som bola, hádam, miliónkrát. Mám tam obľúbený stôl, obľúbenú kávu i obľúbených ľudí v obsluhe. Aj moja pondelňajšia návšteva sa nijakým spôsobom spočiatku nelíšila. Až keď som odchádzala, zistila som, že mi chýba taška. Vedela som, že je zle, ale zo zvedavosti som vytočila číslo na môj druhý telefón. Zvonil. A nielen to. Ten sviniar mi to aj zdvihol.
„Dôvod na oslavu sa vždy nájde“- to je novodobé heslo 13-ročných detí (?). Hoc by tým dôvodom mala byť len samotná existencia piatku v kalendári, nové delo v žiackej knižke či vedomie, že sú o ďalší deň bližšie k legálnemu chľastaniu. Neviem, neviem, ale ja v ich veku som nemala ani len tušenie ako chutí pivo, dnešné trinástky ovládajú prvú pomoc po otrave alkoholom.